Stredovek a novovek    Meno obce Trhová Hradská (Vásárút) sa objavilo už v roku 1235. Obec bola dedičným majetkom bratislavskej kapituly a prepošstva, ktoré na začiatku 16. storočia v pokojnom hospodárení rušili pezinskí a svätojurskí grófi. Bratislavský prepošt Mikuláš v roku 1505 preto proti nim podal sťažnosť kráľovi Vladislavovi II kvôli ich panovačnosti. Podľa portálneho súpisu zo 16. storočia má obec 36 pôrt. Väčšie pozemky tu mal bratislavský kapitulát (Borovszky 1896 – 1914), Jedným zo symbolov obce je rybársky člnnájomca bratislavslavskej kapituly Emil Popper tu vlastnil liehovar a rafinériu. Najstarší kostol obce bol drevený, ale ho zničil rozvodnený Malý Dunaj. Na jeho mieste sa v rokoch 1668 až 1672 vybudoval nový kostol, ktorý bol v roku 1757 nahradený dnešným. Nápis na kostole dokazuje, že kostol dal postaviť bratislavský prepošt József Batthyány. K obci patria majere Csanád, Sziget a Szihony, mlyn Szilágyi malom a horáreň Vöröstőke. V minulom storočí bola obec dejiskom veľkých požiarov. V roku 1903 zase spôsobila veľké škody obyvateľom obce povodeň.
   Obec leží pritúlená k Malému DunajuKlátovské rameno, a v starej obecnej pečati Trhovej Hradskej vidno symboly: čln a rybárske náčinie, ako odkaz na povolanie jej obyvateľov. Historici zaraďujú obec medzi dôležitejšie strediská Bratislavskej župy, ktorá mala v stredoveku štatút poľného mesta s trhovým právom. Bola známa a vyvíjala sa hlavne vďaka svojim dobytčím trhom. Je zahodno sa pozastaviť pri skorších názvoch obce. V dokumente, datovanom v roku 1399 sa spomína pod názvom Vyfalu – Újfalu, ale dokument, vydaný v roku 1406 už používa názov Wykvrth vel Vyvasarhel seu Wasaryth (Újkürt, Újvásárhely, Vásárút). Od roku 1927 má obec slovenské meno Trhová Hradská, a v roku 1960 ju spojili pod názvom Trhové Mýto so susednou obcou Vámosfalu.
   Od volieb v roku 1990 je obec Trhová Hradská znovu samostatným verejnosprávnym celkom. Ani dôležité historické udalosti nenechali obec nedotknutú. Je známe, že na začiatku 17. storočia táborili v Trhovej Hradskej vojská Istvána Bocskaiho a Gábora Bethlena.
   Starobylý obecný kostol padol za obeť povodni. Okrem povodní a vojen vyčíňal v obci aj požiar. Zo známych rodákov obce treba spomenúť Antala Arzéna Karcsú-a (1827), ktorý bol otcom predstaveným františkánskeho kláštora, profesorom na gymnáziu a ktorý neskôr vyvíjal záslužnú činnosť pri kultúrnej výchove učňovskej mládeže vo Váci, ktorý sa rýchlo spriemyseľňoval.
   V roku 1849 sa v chotári obce odohrala neľútostná bitka, v ktorej vlastenecké jednotky podplukovníka Szekulicsa odrazili útok rakúskych vojakov cisárskeho a kráľovslého plukovníka Derschatta. Jedným z vojenských cieľov bitky bolo obsadenie Pamätník Lajosa KossuthaKomárna, aby sa tak uvoľnila cesta medzi Viedňou a Budapešťou. Predtým ale, než vlastenecká armáda prekročila Dunaj, niekoľko plukov pod vedením generála Lenkeyho vyrazilo smerom na Žitný ostrov. Útočníkov po krátkej bitke vytlačili smerom na Trhovú Hradskú. Odrazenie nepriateľa smerom na Žitný ostrov zaznamenal aj Gáspár Beöhty.
   Elek Fényes
v roku 1851 takto píše o Trhovej Hradskej: “Je to maďarská obec v Bratislavskej župe, na pravom brehu Malého Dunaja pri peštianskej ceste, od Komárna je vzdialená 5 1 míle. Obýva ju 1019 katolíkov, 3 evanjelici, 5 židov. Má katolícku faru, kostol, hostinec, niekoľko panských služobných bytov a hospodárskych budov. V jej chotári sa urodí všetko, tu pestovaný tabak je najlepší a najpredávanejsí v župe. Jej les pri Dunaji živí veľa zveriny. Jej dobytčie trhy sú známe.”
   V severnej časti obce, pri hlavnej ceste stojí socha Madony, zhotovená v romantickom štýle. Pravdepodobne je dielom sochára Brandta z rokov 1860 – 70. Základ sochy tvorí originálny vysoký neogotický piedestál s výklenkom. Z novších umeleckých pamiatok stojí za zmienku pomník padlým v druhej svetovej vojne, ktorý bol odhalený v roku 1993 a nachádza sa vedľa južného priečelia kostola.