Obec Vrakúň (Várkony) sa po prvý raz spomína v listine z r. 1015. Bola starým rodovým majetkom významného rodu Amadé. Centrom rodového panstva bolo Gabčíkovo. Z 13. stor. z r. 1242 sa zachovali zmienky aj o obci Nekyje (Nyék), tá zasa patrila do komplexu majetkov Bratislavského hradu a neskôr patrila viacerým zemianskym rodom. V r. 1940 sa obe obce spojili do jedného celku.
    Erb, spolu s pečaťou a vlajkou, predstavujú trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého zo spomenutých symbolov sa vzťahujú osobitné heraldické (náuka o erboch), vexilologické (náuka o vlajkách) a sigilografické (náuka o pečatiach) pravidlá a zákonitosti, ktoré treba v každom prípade rešpektovať, ak máme vytvoriť skutočne heraldicky hodnotnú symboliku obce Vrakúň.
    Hneď na začiatku treba povedať, že obec Vrakúň - a to platí, pravda aj o obci Nekyje - svoj vlastný erb v minulosti nemali. Nepotrebovali ho totiž. Vlastné erby v minulosti mali a skutočne používali spravidla iba veľké mestá, ktoré mali vlastné vojenské posádky. Až neskôr, keď sa používanie erbov stalo všeobecne rozšíreným javom, tvorili si vlastné erby aj menšie mestečká, ktoré sa nimi prezentovali najmä vo vlastných pečatiach. Obce, i keď spravidla používali vlastné pečate, symboly v nich nebývali vložené do heraldického štítu, ba často ani po obsahovej stránke neobsahovali heraldicky vhodný motív.
    Sú však obce, ktorých historické pečatné symboly, i keď v minulosti nedospeli do heraldického štádia, môžu byť dnes v podstate bez väčších úprav heraldizované. To je i prípad historickej pečate obce Vrakúň. Poznáme ju podľa odtlačkov obecného pečatidla z r. 1732. Pečať je okrúhla v stred pečatného poľa je v barokovom štíte motív žaby pod piatimi trstinami.

historická pečať obce Vrakúň

Historická pečať obce Nekyje je iného charakteru, patrí medzi nápisové pečate.

historická pečať obce Nekyje

    Pečať je tiež kruhová, uprostred je v dekoratívnom ráme uvedený názov obce NYÉK. Na pečati však pútajú pozornosť dva ornamentálne prvky, ktoré by bolo možné heraldicky opísať ako ľaliovito ukončené kotvice. Tie by mali tvoriť príspevok historickej symboliky obce Nekyje do spoločného erbu obce Vrakúň. Heraldicky najvhodnejšie je umiestniť tieto motívy na pravú a ľavú stranu tzv. heraldickej hlavy štítu.
    Motív trstiny je v heraldike veľmi vzácny a je zvláštne, že sa s ním stretáme najmä v prostredí niekdajšieho panstva rodu Amadé - napríklad aj v historickej pečati Gabčíkova. K motívu žaby motžno povedať, že od čias starého Egypta ju považovali za symbol rastu, plodnosti, vývoja, premeny - azda preto, lebo na nej, ako na žiadnom inom živočíchovi sú viditeľné jednotlivé štádiá vývoja - od vajíčka, cez žubrienku až po žabu. Symbolika premeny, hlboko zakorenená v ľudskom vedomí príslušníkov všetkých civilizácií sa zachovala v rozprávkach o žabe, ktorá sa premení v princa, či princeznu a pod.
    Motív ľalie je motívom čistoty, nepoškvrnenosti Panny Márie. V spojení s motívom kotvy - motívom nádeje, istoty predstavuje stelesnenie zvláštneho posolstva.
    Celé znamenie je potrebné vložiť do heraldického štítu. I keď sa v heraldickej tvorbe v minulosti používali rôzne tvary štítov, za najprijateľnejší treba označiť tzv. pozdnogotický, dolu zaoblený štít. Ten je totiž v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, pužíva sa vo všetkých heraldických katalógoch, a teda pri publikovaní erbu obce Vrakúň v heraldických publikáciách nebude ptrebné znova ho upravovať.
    V zmysle heraldických pravidiel erbovej tvorby majú byť figúry kovové zlaté, alebo strieborné, plocha štítu farebná - červená, modrá, čierna alebo zelená.
    Z logiky znamenia v našom erbe vyplýva, že kopček bude strieborný, trstiny zlaté a žaba strieborná, rovnako ako ľaliové ornamenty. Štítové pole je červené, čo je heraldicky najvýznamnejšia farba, objavujúca sa od stredoveku v mnohých panovníckych, štátnych, rodových i mestských erboch - tiež v našom štátnom znaku a erbe hlavného mesta.

    Erb obce Vrakúň má túto podobu:

    v červenom štíte na zelenej oblej pažiti strieborná žaba, za ňou vyrastá päť zlatých trstín, sprevádzaných vpravo a vľavo hore striebornými ľaliovými kotvicami.

    V zmysle heraldickej konvencie bude možné striebornú podľa potreby zamieňať aj bielou, zlatú so žltou, pričom sa však tieto farby budú vždy popisovať ako strieborná a zlatá. Pri čierno-bielom vyjadrení farieb sa zlatá zastupuje jemným bodkovaním, strieborná ostáva voľná, červená sa vyjadrí zvislým a zelená šikmým šrafovaním.

    Vlajka obce Vrakúň pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej (2/6), bielej (1/6), žltej (1/6), bielej (1/6) a zelenej (2/6). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu vlajky.

    Pečať obce Vrakúň je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC VRAKÚŇ. Pečať má priemer 35 mm, čo je v súlade s domácimi zvyklosťami a predpismi o používaní pečiatok s obecnými symbolmi.

    Od spomenutých troch základných symbolov možno odvodiť ďalšie:

    Zástava obce Vrakúň má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia. Zástava sa od vlajky odlišuje tiež tým, že kým vlajka predstavuje voľný kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom, alebo kratším priečnym rahnom (ak ide o koruhvu).

    Krátka zástava obce Vrakúň je tiež pruhová, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi. Je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu obce.

    Koruhva obce Vrakúň predstavuje zvislý typ obecnej zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu hrahnu, spolu s ktorým sa vztyčuje na stožiar. Farby sú zoradené zľava do prava.

    Znaková zástava obce Vrakúň má podobu takmer štvorca. jej výška sa však v skutočnosti rovná (proporčne) výške erbu a šírka jeho šírke. Erbové znamenie je rozvinuté do celej plochy textilu.

    Kombinovaná, alebo tiež "veľká" koruhva obce Vrakúň predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej časti zástavy.

    Štandarda starostu obce Vrakúň má medzi ostatnými symbolmi obce osobitné postavenie. Je vlajkou starostu, jedným z odznakov jeho úradu. Podobá sa znakovej zástave, je však doplnená o lem vo farbách obce. Rozdiel je tiež v tom, že kým znaková zástava môže byť zhotovená v mnohých exemplároch, štandarda existuje spravidla len v jednom vyhotovení a býva tiež zhotovená luxusnejšou technikou.

    Od obecnej pečate možno odvodiť okrúhle pečiatky obce. Ich pečatné pole sa nelíši od obecnej pečate, no kruhopis sa mení podľa toho, či ide o pečiatku starostu, obecného zastupiteľstva, alebo obecného úradu.